Tá istá karavána

V jednom z časopisov vyšiel článok hodnotiaci slovenské filmy v roku 2017. Článok dával najavo, že autorka má značne inferiórny postoj k práci filmárov, ktorí nemôžu počítať s podporou zo systémových zdrojov. Podľa jej vyjadrení ju príliš nezaujíma z akých prostriedkov sa filmy točia, pretože ona sa vidí hlavne v úlohe kritičky.

Pani Doc. Mgr. Jana Dudková, Ph.D., zamestnankyňa Slovenskej akadémie vied, filmová teoretička.


Je zaujímavé, že osoba, ktorá sa profesionálne venuje filmu, neskúma hlbšie, ako a prečo film na Slovensku vzniká. Oddelovať tvorbu filmov od financií je skutočne strkaním hlavy do piesku, pričom niektorí filmári bez dotácie z audiovizuálneho fondu ani nezapnú kameru. Pri produkcii filmárov, ktorí nemôžu počítať s podporou zo systémových zdrojov sa asi len ťažko dá očakávať, že režisér bude iba režisérom, kameraman sa bude starať iba o kameru a strihač by zatiaľ ani nevedel, že sa nejaký film natáča.


Keď už pani Dudkovú nezaujíma ako sú filmy na Slovensku financované, pozrime sa, akú
pozornosť venuje tomu, aby zo zdrojov Audiovizuálneho fondu bolo podporované vydávanie jej
knižných kompilátov. S touto činnosťou ma vcelku pozitívne skúsenosti. Formou dotácie bola
podporená minimálne jedna z jej kníh a na ďalšej z podporených kníh je uvedená ako
spoluautorka. Prečo však tvrdí, že sa o financovanie filmov veľmi nezaujíma, keď si sama
necháva podporovať svoju edičnú činnost. Knihu si mohla vydať aj sama.

Ak sa nato pozrieme ešte bližšie, nielen jej knihy boli podporené z prostiedkov AVF ale sama je v súčasnosti členkou jednej z komisií fondu, konkrétne v komisii pre výskum, vzdelávanie a edičnú činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry. Pritom to nie je prvé funkčné obdobie pani Dudkovej v štruktúrach fondu. Pripomína to osvedčenú schému. Člen komisie podporí vydanie knihy bývalého člena komisie, ktorý sa tam neskôr opät vráti, aby  podporil vydanie knižky člena, ktorému v komisii práve skončilo funkčné obdobie. Ak vám niekto bude v tejto pozícii tvrdiť, že táto skutočnosť s tým vôbec nesúvisí, neverte mu.
Skutočný profesionál neprijme ponuku alebo sa nenanominuje do akejkoľvek funkcie, ktorá by už z diaľky zaváňala klientelizmom. Pani Dudková je iba malým článkom v tomto neprehľadnom reťazci vzťahov. Podobným spôsobom prebieha aj prideľovanie dotácii na výrobu niektorých filmov, seriálov a podobne.


Práve o týchto vzťahoch je aj film Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii. O spojitostiach, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. O ľuďoch, ktorí sedia na stoličkách orgánov najvyšších štátnych inštitúcií až po ľudí v kanceláriách na obecných úradoch. O kamarátšaftoch, odporúčaniach, korupcii, známostiach a prospechárstve. Títo ľudia si vôbec nepripúšťajú, že niektoré veci by sa mali robiť iným spôsobom a toto správanie považujú za úplne samozrejmé. Títo ľudia si ani nevšimnú, ze tento film bol aj o nich.
Film pritom zámerne pôsobí nejasne a neurčito, tak ako pocit jednotlivca, ktorý ma iba hmlistú predstavu o tom, čo sa okolo neho deje a iba márne čaká na nejaku zmenu. Pretože na Slovensku, tak ako aj pre hlavnú postavu vo filme, to zatiaľ na žiadnu zmenu nevyzerá.